Alena Václaviková
Škoda, že sa vedela len usmievať
Považujem sa skôr za mierneho človeka. Nie som veru žiaden cholerik. Skôr sa rozplačem ako rozkričím. No len nedávno ma isté udalosti prinútili porozmýšľať, či je to dobrá stratégia a či by občas nebolo efektívnejšie zvýšiť hlas na niekoho, kto si to fakt zaslúži. Nebudem to predsa dusiť v sebe. Kedže v tom čase, keď sa toto odohrávalo som ešte stále bola presvedčená, že kričať na niekoho je hlúposť, pokúsim sa s tým vyrovnať aspoň touto formou môjho blogu.